Určite ste si všimli že v piatok 30. mája 2025. cez 3. a 4. Hodinu veľa učiteľov chýbalo. Mohli ste si myslieť, že to bola iba náhoda. Na Vaše prekvapenie, nebola. Práve v tom čase sa uskutočnila slávnostná rozlúčka s maturantami.

Už v štvrtok pred telesnou ma zastavil Majo a spýtal sa ma: ,,Juraj, bude treba zvučiť, už si sa dohodol s Teom a Matúšom?“

Po dohodnutí som sa poobede vrátil do telocvične. Keď som tam prišiel skoro mi sánka spadla. V telocvični boli koberce, stoličky a v rohu je stôl, pri ktorom boli naši starší zvukári Teo a Matúš. Po vyskúšaní reproduktorov som odišiel domov.

V električke mi zrazu zazvonil mobil. Keď som sa pozrel, kto mi to volá, zistil som že Teo. Najprv som si myslel že to má byť omyl. Povedal že zajtra medzi 8:00 8:30 ma prídu vyzdvihnúť do mojej triedy.

Keď som prišiel do školy, nevedel som sa dočkať. Keď som bol už v telocvični, najprv sme si prichystali notebooky s pesničkami v Spotify a stiahli sme si ich pre istotu aj ako súbor. Keď si Matúš prichystal notebook povedal: ,Daj to aj na USB kľúč, lebo môj notebook má dogabanú baterku, ale tvoj je dogabaný celý.“

Keď sme skúšali pesničku Highway to Hell, Majo povedal: ,,To nemôžete púšťať tak nahlas veď to všetci rodičia ohluchnú!“. Asi 30 minút pred akciou sme zistili, že potrebujeme batérie do mikrofónov. Majo sa nahneval a povedal: ,, Veď tam v kufríku máte nabíjateľné baterky, mali ste ich dať včera nabíjať! Aká je toto vaša zodpovednosť ako zvukárov?!“ Keď Majo odišiel Teo povedal: ,,Ja tie Majove (ne)nabíjateľné baterky kašlem. Veď to má iba 1,2 volta. To je dobré na akcie ako DNA kde je každý už ospalý. Tam si nikto nevšimne, keď na 1 minútu vypadne mikrák.“

Po odovzdávaní cien sme si pozreli tablá a rozprávali sme sa s maturantmi.