Transport mal namierené do Récie. Všetko sa zdalo v poriadku, až do teraz. Cesty pustinou bývajú nevyspytateľné. Človek nikdy nevie, čo na nich má čakať a teraz sa to presne potvrdilo, v pätách mali bandu Hyen.

Škrtič trochu oneskorene zareagoval: „Čo sa robí? Nejaký problém?“ Gladiátor sa obrátil, aby ho chlapec počul. „Máme v pätách Hyeny,“ povedal, celkom pokojne. Škrtič sa otočil aby sa pozrel dozadu: „Koľko?“ Gladiátor videl, že k siedmim autám pribudlo ešte jedno a zopár motoriek.

„Osem áut a pár motoriek.“ Povedal mladíkovi. Ten zavrčal a priblížil sa vlastným vozidlom tesnejšie ku kamiónu. Tam už strelci vzadu pripravovali guľomet. Gladiátor až počul ich krik ako sa dohadujú. Konvoj zrýchlil. Mali náskok, no Hyeny sa každým metrom dostávali bližšie a bližšie. Neujdú im, na to nie je šanca. Budú musieť bojovať. Pútnik si pripravil pušku. S Hyenami už mal skúsenosti. Hyeny sú čudesné bytosti. Žijú v podzemí, kam sa ukryli pred drsnými podmienkami pustiny, zorganizovaní do rôznych kmeňov. Telá si balili do látok, aby ich silné slnko nepálilo. Boli to divokí, púštni ľudia, ktorí žili najmä z prepadávania transportov, prechádzajúcich okolo nich. Sú to nebezpeční bojovníci, ktorý útočia vždy vo väčších alebo menších skupinách, no nie samostatne. A väčšinou v noci. Cez deň ich vidieť veľmi zriedkavo. Cez deň vychádzajú len naozaj za veľmi špeciálnych okolností, no vždy za sebou nechajú veľkú spúšť a veľa mŕtvych. Málo ľudí o sebe môže tvrdiť, že prežilo útok Hyen, no Gladiátor bol jedným z nich.

Postupne sa blížili. Boli čoraz bližšie a bližšie. Už bolo počuť ich typické zavýjanie. Herkules sa vyklonil z kabíny kamióna a niečo zakričal, no cez hukot motorov nebolo počuť čo. Skúsil to ešte párkrát, no nakoniec to vzdal. Následne kamión dvakrát zatrúbil. Šoféri to zobrali ako znamenie a stiahli sa bližšie ku kamiónu. Terénne auto vpredu sa stiahlo vedľa Škrtičovho esúvéčka. Hyeny už boli celkom blízko. Gladiátor si vybral svoj cieľ, jedného z Hyen na motorkách. Išli ďalej, zbrane mali všetci pripravené, no predsa nikto neútočil. Všetci čakali na to, kto vystrelí ako prvý. Motorkár, ktorého si pútnik vybral za svoj cieľ, sa nebezpečne priblížil. V rukách mal výbušninu, vyrobenú z plechovky, s nasypaným pušným prachom. Strelec v terénnom aute si motorkárovu výbušninu všimol tiež a zakričal: „Bomba Cola!“ Gladiátor nečakal. Pustinou otriasol výstrel. Motorkára zrazila strela k zemi, jeho motorka sa prevrátila a výbušnina mu vypadla z ruky. O pár chvíľ sa na ich mieste ocitlo auto, ktoré so zábleskom a výbuchom, sprevádzanými hlasitým zarinčaním, vyletelo do vzduchu a prevrátilo sa na bok. Hyeny zúrivo zavrčali. Ich stroje zrýchlili. Začalo sa peklo.

Kamión opäť hlasno a dlho zatrúbil. Jeden zo strelcov z vnútra kabíny vyliezol na strechu, kde mal vyrobené akési hniezdo, aby mohol chrániť šoféra a ostatných cestujúcich v kabíne. Do popredia sa opäť dostalo pár motorkárov, ktorí v rukách zvierali Bomba Colu a snažili sa dostať bližšie, aby mohli dohodiť. Strelci v zadnej časti kamiónu začali strieľať z guľometu. Strelci v autách takisto spustili streľbu. Gladiátor ešte raz vypálil, trafil jedno z áut, no bez akéhokoľvek účinku. Autá Hyen mali silný pancier. Opancierované mali dokonca aj tie miesta, kde mali byť sklá, takže to tiež nebola cesta kade im dať účinný zásah. Pútnik musel znovu nabiť svoju dvojhlavňovú brokovnicu. Stihol to práve včas aby zastrelil ďalšieho motorkára. Tento raz namieril na hlavu. Všade na okolo znela hlasná streľba a hukot motorov. Všade sa vznášal prach. Guľometná streľba z ničoho nič ustala. Gladiátor uvidel strelcov, ako sa v rýchlosti snažia paľbu znova spustiť. Zatiaľ sa im to nedarilo a len nervózne pokrikovali a triasli zbraňou. Technické problémy, očividne. Teraz to bolo na strelcoch. Autá aj posledný motorkár sa už odvážili prísť bližšie, keďže už nehrozilo nebezpečenstvo úplného rozstrieľania na kúsky. Gladiátor namieril a poriadne preskúmal blížiace sa obrnené vozidlo. Pancier bol z rôznych kusov plechu. Na tom, ktorý bol na mieste okien, bola malá škára, aby šofér videl von, no cez ňu sa ho nedalo trafiť. Bola príliš malá. Mohol skúsiť streliť do prednej časti auta, niekde do okolia motora, no tam by asi nespôsobil takú škodu. Kolesá! Autá nemali chránené kolesá. Vypálil do predného kolesa auta, idúceho tesne za nimi. Zasiahol a auto sa stočilo do strany a zastavilo. Rovno doň narazilo ďalšie auto, idúce veľkou rýchlosťou. No nezastavilo. Prvé auto náraz vrhl opäť do strany. Akurát znova nabíjal, keď začul odrážajúce sa strely od plechov áut. Hyeny opätovali streľbu. Z terénneho auta jeden zo strelcov vypálil z granátometu. Netrafil, no vzápätí už letel druhý granát, ktorý trafil prednú časť vozidla Hyen. To sa rozletelo na kusy.

„Priamy zásah! Do motora! Ešte! Poďme!“ Škrtič vrieskal ako besný. „Zabite ich! Všetkých! Púštne špiny a hrdlorezi!“ Doteraz sa sústredil na šoférovanie, no zrejme aj jeho pochytila bojová nálada, v tomto svete známa ako Bojové bláznenie.

Gladiátor strieľal a nabíjal. Munícia sa mu míňala. Hyeny mu už párkrát skoro odstrelili hlavu. No našťastie, esúvéčko malo vzadu miesto, kam sa mohol počas nabíjania skrčiť, aby ho netrafili. Práve mal nabité, keď vedľa neho niečo cinklo. Do zadnej časti dopadla Bomba Cola. Knôt vyčnievajúci z veka rýchlo horel a už aj doháral. Gladiátor ju bleskovo zdrapol a vyhodil z auta. Vybuchla skoro ihneď. Pútnik priam cítil tú tlakovú vlnu ktorú spôsobila. Z áut, idúcich za nimi, sa vykláňali Hyeny a hádzali výbušnú Bomba Colu. Gladiátor videl ich obviazané telá, ich tváre, takisto zahalené do látok. Niektorí mali masky, iní cerili svoje nabrúsené zuby a penilo sa im z úst. Skoro všetci vrieskali a zavýjali ako besné psy. Šialenci. V tomto svete prežijú len šialenci.

Kamión vedľa nich zrýchlil a pútnikovi sa naskytla možnosť spozorovať druhé esúvéčko, ktoré doteraz zakrývala korba kamióna. Malo vážne problémy. V jeho zadnej časti sa hemžili Hyeny, ktoré skočili z nákladného auta idúceho rovno vedľa neho. A ešte ich doháňali ďalšie dve autá. Druhé esúvéčko nemalo žiadnu šancu. Bola to presila. Strelci zo zadnej časti kamióna neopravili guľomet a tak pálili svojimi ručnými zbraňami, no okrem nich sa vozidlu nikto nesnažil nejako serióznejšie pomôcť. Ani strelci z terénneho auta. Tí mali tiež svoje problémy. Doháňal ich totiž veľký obrnený transportér s bodcami po stranách a plameňometom na streche. Gladiátor sa snažil trafiť plameňomet, no minul. Nádrž s palivom nikde nevidel, navyše transportér mal obrnené aj kolesá, takže ich nemohol trafiť z boku a spredu ich chránili mohutné blatníky.

„Musíme im pomôcť!“ skríkol Škrtič, stále v Bojovom bláznovstve.

„Komu?“ zakričal naspäť Gladiátor.

„No predsa tým tam!“ ukázal na druhé esúvéčko. „Zmasakrujú ich!“ Gladiátor pokrútil hlavou: „Si pološialený? Alebo úplne?! Tí už sú stratení! Pomôž radšej im!“, zreval a kývol smerom k terénnemu autu. Škrtič chvíľu váhal. Nevedel ako sa rozhodnúť. Druhé esúvéčko už začalo spomalovať a ozýval sa odtiaľ víťazoslávny vreskot Hyen. Škrtič nakoniec stočil volant smerom k terénnemu autu. Pritom nadával. No vedel, že pútnik má pravdu.

Obrnený automobil šiel prekvapivo rýchlo. Už sa blížil k terénnemu autu a na streche začal jeden z Hyen pripravovať plameňomet. Pútnik po ňom vystrelil. Aj keď ho trafil, príliš si nepomohol, keďže sa na streche okamžite objavil ďalší. Strelci v zadnej časti terénneho auta strieľali takmer po všetkom čo sa pohlo. Ich nervózne výkriky k nim doliehali tým hlasnejšie čím bližšie boli. Gladiátor tiež na nič a nikoho nečakal so streľbou. Neváhali ani Hyeny. Hádzali Bomba Colu, strieľali zo zbraní, hádzali oštepy. Obrnené vozidlo už bolo pri terénnom aute a zároveň aj pri esúvéčku. Hyeny použili plameňomet. Gladiátor sa rýchlo skrčil do svojho úkrytu v zadnej časti. Cítil ten závan horúceho vzduchu. Niekto v terénnom aute zvrieskol, neskutočne bolestivo. Škrtič pridal plyn, takže sa vzdialili od Hyen. Keď vykukol, videl, že sa do medzery medzi nimi a terénnym autom dostalo obrnené vozidlo Hyen. Bližšie však bolo k terénnemu, do ktorého začali skákať Hyeny. Prvý skokan netrafil a spadol pod kolesá terénneho auta, ale druhý už úspešne pristál v zadnej časti. Gladiátor si všimol, že tam už ostal len jeden strelec, ktorý sa okamžite pustil do boja s Hyenou. Podľa všetkého si to Škrtič všimol tiež, keďže esúvéčko spomalilo a natislo sa k obrnenému autu. Gladiátor sledoval obrnené vozidlo a hľadal slabinu. Akúkoľvek. No nenašiel žiadnu. Videl len, že plameňomet bol zaistený a Hyeny na streche, skáčuce do terénneho auta. Začal po nich strieľať. Všimli si to a opätovali paľbu. Pár sa ich dokonca presunulo a zo strechy preliezli na kapotu, aby mohli preskočiť do esúvéčka. Pútnik ešte párkrát stihol vystreliť avšak potom pri ňom pristál jeden z Hyen. Tvár mal obalenú do látok, podobne ako väčšinu tela. Oči mu divoko blýskali. Zahnal sa po ňom akousi tyčou, omotanou ostnatým drôtom. Gladiátor sa uhol a udrel ho pažbou do tváre. Chlap urobil pár krokov dozadu, no narazil o plechy auta. Gladiátor zavrčal a vyhodil ho z auta. No do zadnej časti skočili ďalšie Hyeny. Tentoraz dve. Tretia sa o to pokúsila, no Škrtič zrýchlil a preto nedoskočila a prešlo ju vlastné vozidlo. Bojovníci, ktorý v zadnej časti pristáli, boli ozbrojení dvomi nebezpečne vyzerajúcimi dýkami. Gladiátor hodil pušku na zem a vytasil svoj krátky, zahnutý meč. Zaútočil. Hyeny nečakali tak rýchli a spádny útok, takže prvého Gladiátor prebodol hneď na mieste. Kufor auta zmáčala krv. Cez tvár zahalenú maskou sa vydralo zakvíkanie, podobné prasačiemu. Pútnik vytrhol meč z tela bojovníka. Druhá Hyena sa rýchlo spamätala a zahnala sa po Pútnikovi dýkou. Ten uhol, ale už nenabral stabilitu a spadol na chrbát. Bojovník púštnych Hyen nečakal na nič. S víťazoslávnym revom dvihol dýku nad hlavu. Zaznel výstrel. Hyena sa prepadla cez okraj zadnej časti auta. Gladiátor sa obzrel a všimol si, že Škrtič mal v rukách píšťalu – improvizovanú, krátku pušku, vyrobenú zo starej železnej trubice. No väčšina týchto zbraní skôr spôsobila škodu v jej nositeľovi, než v nepriateľovi. Boli veľmi nespoľahlivé.

No táto, ako sa zdá, splnila svoj účel.

„Mal som jeden náboj,“ povedal. „Šetril som si ho. Na tento deň.“

Gladiátor mu mávnutím ruky poďakoval a vstal. Vzal si pušku a skontroloval situáciu. Terénne auto sa stále trápilo s obrneným vozidlom, no na jeho streche sa už nenachádzali žiadne Hyeny. Pútnik dostal nápad.

„Priblíž sa k nim čo najbližšie,“ povedal Škrtičovi. Ten poslúchol a spomalil, čoskoro išli zarovno terénneho auta. Strelec v zadnej časti ešte zápasil s jednou poslednou Hyenou. Pomáhal mu aj mechanik, ktorý sa oháňal francúzskym kľúčom. Gladiátor premýšľal, že Hyenu jednoducho zastrelí, no povedal si, že už minul dosť munície. Preto sa trochu vyklonil z kufra auta a zakričal na posádku terénneho auta: „Preskočte sem!“ Strelec ho začul. Mechanik akurát mlátil Hyenu francúzskym kľúčom. No Hyena sa už nehýbala. Strelec prikývol a odtrhol mechanika od mŕtvoly a niečom mu povedal. Ten prikývol. Boli dosť blízko vedľa seba, takže pre nich nepredstavovalo veľký problém skočiť. Urobili to práve včas, pretože miesto kde stáli, pár sekúnd po ich skoku zaliali plamene. Obaja dopadli do zadnej časti esúvéčka, no mechanik sa šmykol na krvi Hyeny a spadol na zadok. Bol to nízky, trochu zavalitý chlapík s briadkou, v roztrhaných montérkach. Strelec bol štíhly, holohlavý chlap so šedivým strniskom a s jazvami na tvári. Na krku mal nepekne vyzerajúcu zdureninu. No v tomto svete boli podobné zdureniny u väčšiny obyvateľov normálne.

Vedľa nich zaznelo rinčanie plechu. Obrnené auto vrazilo z boku do terénneho, ale takou silou, že to odletelo do strany a skoro vrazilo aj do nich, kebyže Škrtič nespomalí a tak sa nevyhne zrážke. Napriek jeho mladému veku, šoféroval veľmi šikovne. Skazu terénneho auta dokončil plameňomet. Ešte pár dávok a terénne auto sa rozletelo na kúsky. Teraz si Hyeny vybrali za svoj cieľ ich. Škrtič pridal a stiahol sa opäť ku kamiónu. Strelcom sa konečne podarilo spojazdniť guľomet a spúšťali streľbu na zvyšné vozidlá a na obrnený automobil, ktorý bol v pätách esúvéčku.

Strelec vedľa pútnika vybral granátomet a vložil doň muníciu. Zamieril na obrnené vozidlo, no netrafil. S nadávkami nabil a opäť namieril, no Gladiátor ho oslovil: „Hej! Tam!“ Ukázal na kolesá obrneného vozidla, „prebije to pancier, odtrhne kolesá. Mier na kolesá!“ Strelec sa naňho najprv nechápavo, priam až zlostne pozrel, no potom pochopil. Namieril na predné koleso a vypálil. Granát zasiahol cieľ a obrnené vozidlo nadskočilo a potom sa prevrátilo. Zaznel víťazoslávny rev strelcov z kamióna. Pridali sa aj Škrtič a mechanik. Gladiátor ostal ticho. No nebol jediný. Strelec bol tiež potichu. Tváril sa, akoby sa mu práve niečo nepodarilo a pritom to bol on, kto zničil nepriateľské vozidlo. Hyeny prestali strieľať, zastavili autá. Niektorí sa dokonca obrátili a išli tým smerom, skadiaľ prišli. Obrnené vozidlo bolo očividne ich vedúce vozidlo, takže bez svojho vodcu nemohli ďalej. Bolo dobojované.

„Áno! ÁNOOOO!“ Škrtič vrieskal ako besný. „Utekajte špiny! Utekajte púštne zvery! Nie ste nič viac než len prach a špina!“

„Už by stačilo! Nebudem počúvať tvoje vrieskanie!“ Zahriakol ho strelec. „Prišli sme o dve autá s posádkami. Podľa mňa to je priveľká strata!“ Škrtič stíchol. Až teraz si uvedomil straty. Straty, ktoré bude ťažké nahradiť.

„Hyeny tu ani nemali byť. Veď predsa útočia len v noci, nie?“ Ozval sa po prvýkrát mechanik. Na jeho otázku mu nikto neodpovedal, dokonca ani Škrtič. Všetci boli ticho. Toto bola naozaj podozrivá záležitosť. No Gladiátora to nezaujímalo. Prerátal si muníciu, očistil krátky meč a sledoval opäť pustinu. Slnko sa už posunulo na západ. Pár hodín a bude tma. Prežil ďalší deň a dostal sa o ďalší krok bližšie k svojej odmene. Súčiastky a benzín. Bez tých sa mu nepodarí urobiť to, čo chce. Potrebuje opraviť svoje vozidlo, bez neho sa totiž nedostane nikdy tam, kam chce.

Krajina bola stále rovnako monotónna, akurát hory pred nimi sa priblížili. Ale všade v okolí piesok a púšť. Zničený a zdevastovaný svet. Pred nimi aj za nimi. V tomto svete, kde je všetkého málo, sa ľudia zabíjajú, kradnú, bojujú o zvyšky. Kto tieto veci nerobí, umrie. Takto to funguje v pustine. Staré zákony a práva už nie sú nič viac než spomienka. Tak ako starý svet. Ruiny, spomienky a prach.

Koniec tretej časti