V prvej prišli stroje fungujúce vďaka parnému stroju. Druhú zapríčinil príchod elektriny. Myslím si že elektrina spôsobila najväčšie zmeny pre ľudstvo a dodnes je každodenne využívaná a to každým občanom žijúcim v civilizovanej krajine. Obe však zo začiatku väčšina ľudí zvládala zle.

Či sa na prichádzajúce zmeny vďaka strojovému učeniu, umelej inteligencií a vlastne celkovo počítačom pozrieme ako na tretiu priemyselnú revolúciu, alebo len ako pokračovanie druhej (predsa len tieto technológie využívajú elektrinu), tieto zmeny ľudstvo posunú vpred. Možno veľa ľudí stratí prácu kým sa zmeny ukončia, ale nakoniec budeme všetci radi.

Tentokrát to však nie je také isté. V praxi sú roboty (hromadne) využívané, hlavne v automobilovom priemysle. Tu už postupne celkom nahrádzajú ľudských zamestnancov. V budúcnosti budú stačiť technici a programátori. Výroba smartfónov, tabletov, notebookov a iných mobilných zariadení musí byť aspoň čiastočne elektronizovaná kvôli nano-technológiam. Tie by ľudia ručne vyrobiť určite nedokázali.

Tu sa dostávame k inej strane elektronizácie. Niektoré procesy by totiž ľudia sami ani robiť nedokázali a teda je nevyhnutné použiť stroje. Pri iných je to zasa výhodné, stroj nechce vyšší plat a pracuje neúnavne, a to aj bez svetla, v chlade, aj v noci. To zvyšuje firmám tržby a tak je to pre nich výhodná možnosť. Bohužiaľ mnohí stratia prácu.

Ako ďaleko však môže elektronizácia zájsť? Môžu nás stroje nahradiť úplne?

Teoreticky určite áno. Už dnes sú umelé inteligencie od mnohých vývojárov veľmi pokročilé. Ázijské humanoidné roboty majú povrchové úpravy takmer na nerozoznanie od človeka, americká DARPA vyvíja zasa výkonné armádne roboty a nakoniec IT spoločnosti v tajnosti vyvíjajú revolučné riešenia. Kým roboti budú vykonávať len naprogramované príkazy s možnosťou rozširovania ich znalostí, môžu sa nám postarať o celú domácnosť, ale v rozhovore s nimi by sme stále cítili chladný stroj. A to ani najpokročilejšie programovanie, ani kvantové počítače nevyriešia. Bude potreba úplnej umelej inteligencie, ale nato nestačí len špičkový hardvér a vyhodnocovanie javov okolo robota. Roboti budú potrebovať vedomie. Otázka je, či ho vôbec dokážeme vyvinúť a či je to vôbec možné. Ak áno, stvorili by sme niečo podobné životu. A tu sa naskytnú ďalšie otázky, ak by bol tento “živý robot” taký vyspelý, prečo by nás(možno aj hlúpejších, kvôli umelej inteligencii) mal počúvať a slúžiť nám. Budú nato stačiť Asimove zákony ?

S pokrokom technológii je momentálne v Silicon Valley stále viac rozoberaná teória, že ľudia možno žijú v umelom svete. Na túto tematiku je zamerané napríklad Čapkovo R.U.R, kde vzniklo slovo “robot”, či mnohé filmy a seriály, ako Ja robot, Ex machina, Mr.Robot, Real Humans, alebo najnovší seriál Westworld zo štúdií HBO.